Energetická hospodárnosť a energetická certifikácia budov je v súčasnosti kľúčovou témou nielen z hľadiska ekológie, ale aj legislatívy a trhovej hodnoty nehnuteľností. Objektívnym ohodnotením tejto hospodárnosti je energetický certifikát, ktorý slúži ako doklad o kvalitatívnych energetických vlastnostiach objektu. Tento dokument umožňuje posúdiť, či budova spĺňa minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť a zatrieďuje ju do energetickej triedy na stupnici A až G.
Kedy je energetický certifikát povinný?
Povinnosť vlastniť energetický certifikát vyplýva zo zákona č. 555/2005 Z. z. Vlastník budovy je povinný predložiť ho najmä v týchto prípadoch:
- Kolaudácia: Je nevyhnutnou prílohou ku kolaudačnému konaniu pri novej stavbe alebo významnej obnove.
- Predaj a prenájom: Pri predaji musí vlastník odovzdať certifikát novému majiteľovi a pri prenájme poskytnúť jeho kópiu nájomcovi.
- Verejné budovy: Budovy užívané orgánom verejnej moci s plochou nad 250 m2 musia mať vystavený energetický štítok na viditeľnom mieste.
Čo sa v rámci certifikácie hodnotí?
Proces hodnotí budovu z hľadiska potreby energie na vykurovanie, ohrev vody, vzduchotechniku, klimatizáciu a osvetlenie. Najdôležitejším výsledkom, ktorý zaujíma aj stavebný úrad, je globálny ukazovateľ – primárna energia. Budovy postavené po 1. januára 2016 musia štandardne spĺňať prísnu energetickú triedu A1, zatiaľ čo pri starších stavbách (do decembra 2015) je minimálnou požiadavkou trieda B.
Význam a výnimky
Hlavným cieľom certifikácie je znižovanie energetickej náročnosti a emisií CO2. Podobne ako spotreba pri aute, aj energetický certifikát ovplyvňuje cenu nehnuteľnosti na trhu. Existujú však aj výnimky, kedy sa certifikácia nevyžaduje. Ide napríklad o historické pamiatky, kostoly, dočasné stavby (do 2 rokov), priemyselné objekty s nízkou spotrebou či samostatne stojace budovy s plochou menšou ako 50 m2.