Čo je doma to sa počíta. A to nielen priamo vnútri v dome ale aj na záhrade či v okolí nášho domu. Od kameňov, machu, drievok, ulít cez rozbité črepníky, deravé tričká či obuv, ktorá nám je už malá. Ak máte predstavivosť, dokážete k vytvoreniu krásnej dekorácie pozrieť napríklad na vyhorenú žiarovku a vidieť v nej zaujímavé ťažítko, svietnik či mini lampičku. Fantázii sa medze nekladú a jediné obmedzenie ste Vy sami. Dokážete to čo chcete. Mne osobne sa naozaj páčia dekorácie formou diy. Teda z hocičoho si podomácky vyrobiť niečo, čo môžeme plnohodnotne použiť aj keď možno na iný účel, než sme si vec pôvodne kupovali. Takto nejako sa u mňa doma objavilo niekoľko dizajnových a veľmi pekných svietnikov. Začalo to banálnymi a trochu nudnými povinnými prácami v záhrade. Orez stromčekov a príprava záhrady po zime je ako raj pre tvorivé dušičky.
Nemám rada všedné a fádne veci, ktoré na mňa monotónne kričia z desiatich rovnakých regáloch s jedným rozdielom. Napríklad som minule zháňala lampu. Poďme sa teda vybrať do obchodu. A tam guľatý podstavec, látkové tienidlo – hotovo. Nudnejšie to už snáď ani nemohlo byť. Katastrofou by som skôr nazvala to, že týmto dizajnovým lampám bol venovaný celý regál. Od vrchu po spodok rovnaké lampy z jednou obmenou. V každom rade bola iná jediná farba. Tak toto nechcem. Chcem niečo viac. Akurát problém je v tom, že to čo by som chcela sa nikde nedá zohnať. A ak áno, stojí to poriadne veľké peniaze. Prečo som teda spomínala stromčeky? Lebo sa mi páčila fotka lampy v kombinácii drevo – betón. A pri pohľade na tie monotónne lampy sa moje obvody v mozgu naštartovali a už som stála pred poličkou s káblami a žiarovkami. Žiadna nudná lampa nebude! Domov z obchodu teda so mnou putovali polovýrobky a odhodlanie.
Z odrezaných kusov dreva som vybrala ten najkrajší, ktorý by sa mi k celkovému výzoru lampy hodil. Zo starej plastovej misky som si urobila formu na betón, doladila detaily ako miesto na kábel a už som miešala hmotu v mojom výrobnom kýbliku. Do polostuhnutej zmesi som nastrčila drevo a ostávalo mi už iba čakať. Po vytuhnutí som misku zložila a predo mnou stál vyšší obdĺžnikový podstavec z ktorého trčala menšia pokrútená halúzka. Môj obetavý manžel mi pomohol prestrčiť kábel cez rúročku betónu, aby zbytočne nekazil efekt. Keďže sa mi to zdalo kostrbaté, štartovala som tavnú pištoľ a pripevnila navrch mach a pomocou lepidla prilepila drobné kamienky a piesok. Mach som nechala jemne prepadávať cez okraj. Žiarovka visela z najdlhšieho konára a opatrila som jej peknú bielu papierovú guľu menšej veľkosti. Pri zasvietení pôsobila dojmom mesiaca pod stromom. Výsledný efekt? Každá návšteva sa ma pýtala, kde som zohnala takú neskutočnú lampu.