Aj dospelí boli raz deťmi. Mnohí si pamätajú a s radosťou spomínajú na detské čas a zábavu s tým spojenú. Objavovanie nových vecí, života samotného, poznávanie zákonitosti prírody a učenie sa o bežnom fungovaní života. Prvé priateľstvá. Leto. A tak ďalej. Množstvo príbehov, krajších aj tých náročnejších, prostredníctvom ktorých sme sa učili o sebe, vzťahoch a o tom, ako to vo svete chodí.
Rodičia sa snažia urobiť pre svoje deti maximum a navyše len to najlepšie, aby sa nová generácia, ktorá je o kus vpredu, ako boli ich rodičia v danom veku, mala dobre. Áno, o kus vpredu, tak pokrokové obdobie žijeme. Z tohto dôvodu nie je celkom na mieste deťom hovoriť, že ale veď my sme to nemali, tak to nemusíš mať ani ty. Je dôležité si uvedomiť, že je iná doba, že sme prešli kus cesty, aby sme sa dostali tu, kde sme. Dnešné deti uvažujú inak, na hranie majú iné hračky, aké boli dostupné v čase detstva ich rodičov. Generačné rozdiely tu vždy boli a budú. Úlohou rodičov je však zmierniť trenice medzi nimi a ich deťmi, pochopiť ich a čo najviac sa im priblížiť. Jednoducho dostať sa do ich sveta.
Už v rannom detstve detí je dôležité vnímať a poznávať dieťa, zisťovať, čo mu je blízke, čo ho baví a zároveň v čom sa mu darí. Práve túto oblasť je vhodné podporovať a rozvíjať. Takýmto spôsobom sa formuje individualita dieťaťa. Každé dieťa je výnimočný tvor, ktorý má dané predpoklady a vlohy. Ak dieťaťu napríklad nejde matematika, nie je nevyhnutné upriamiť všetku pozornosť v učení sa na tento predmet. Takýmto spôsobom ho tlačíme do niečoho, čo mu nie je blízke a neteší ho. Naopak, je výborné podporovať a rozvíjať oblasti, ktoré dieťa jednoducho bavia.
Školský systém je nastavený na aktivitu, súperenie, výsledky a niekedy je toho na deti dosť. Napriek tomu sa vytvárajú alternatívne vzdelávacie systémy, ktoré majú prispôsobivé štruktúry a kde sa deti učia spôsobom ich vlastným.